28.10.2020

Komentár CEO Sanagro: 5 faktov, prečo sú veľkí farmári dôležití pre Slovensko

V médiách a na sociálnych sieťach sledujem rastúcu vlnu odporu voči veľkým farmárom. Všetkých veľkých – bez ohľadu na to, či ide o poctivého poľnohospodára alebo pseudopodnikateľa – „pohádzali“ do jedného vreca a onálepkovali ako tých, ktorí škodia tejto krajine. Bez posúdenia odvádzanej práce či toho, čo tu pre ďalšie generácie zanechávajú. Tu je pár faktov, prečo je téma veľkí vs. malí farmári využívaná skôr na mocenský boj a so slušným podnikaním nemá nič spoločné, a o tom, prečo tí veľkí nie sú pre Slovensko postrachom, no skôr jeho nevyhnutnosť.  


Fakt č. 1: Výrazne a kontinuálne prispievame do ekonomiky

Podľa dostupných dát od PPA funguje na Slovensku viac ako 18-tisíc fariem. Z toho je tisíc tých, ktoré obhospodarujú viac ako 500 hektárov pôdy, čím je možné ich radiť medzi veľké poľnohospodárske spoločnosti. S takouto rozlohou je pravdepodobné, že zamestnávajú aj väčší počet zamestnancov, inou čiastkou sa tak podieľajú na platbách štátu ako menšie firmy.

Keď sa pozriem na našu spoločnosť – Sanagro združuje 11 fariem a obhospodaruje približne 20-tisíc hektárov pôdy, čo sú približne 2 percentá všetkej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Prácu dávame 280 ľuďom na trvalý pracovný pomer a riadne platíme štátu odvody.

Fakt č. 2: S malými nebojujeme, podporujeme ich

Z dát PPA ďalej vyplýva, že počet veľkých fariem sa za 10 rokov prakticky nezmenil. Malých teda neohrozujú, keďže najväčšie zastúpenie na Slovensku majú farmy do 15 hektárov (ide približne o 15-tisíc subjektov) a ich počet – len za poslednú dekádu – vzrástol najvýraznejšie.

Podpora ekonomiky štátu však nesúvisí len s odvodmi či daňami. Držím sa sedliackeho faktu – základ správneho fungovania je postavený na dobrých susedských vzťahoch. To má platiť nielen doma, ale aj v biznise. Dobrý vzťah s malými farmármi či majiteľmi pôdy je pre mňa a Sanagro dôležitý. Sám ich obdivujem, viem, že svoju prácu robia so srdcom a tak, ako každého iného podnikateľa, ich považujem za dôležitú súčasť domácej ekonomiky.

Sanagro aj preto podporuje niekoľko malých farmárov. A som na to hrdý. Prečo? Lebo chápeme rozdielom v podmienkach.

Ak sa firma so svojim produktom dostane do určitého štádia rastu a chce rásť ďalej, potrebuje na zvýšenie výrobných kapacít, počtu pracovníkov i odborníkov, marketing, export ďalšie nemalé financie. Majiteľ takéto bremeno málokedy sám utiahne a nepochodí zväčša ani u banky. Podobné príbehy sa dejú aj v IT sfére, kde investori financujú a svojimi skúsenosťami či kontaktami podporujú technologické start-upy. Lebo veria ich nápadu, produktu a značke, ktorá tak môže rásť. Ak je príbeh úspešný, nakoniec z toho profitujú obe strany. A takéto či podobné príbehy sa píšu aj vo farmárstve. Prečo je to však v agrosektore považované za zlé, kým v IT sú takíto investori titulovaní ako biznis anjeli?

Opäť uvediem príklad za Sanagro: na podporu konkrétneho produktu malého farmára dáme ročne desiatky tisíce eur. Dokážeme mu zaistiť plynulú produkciu, obchodnú podporu, zaplatiť odborníkov, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako produkt čo najlepšie marketingovo uchopiť či ako sa znížia náklady – no so zachovaním najvyššej kvality produktu – napríklad na obal.

Takýmto spôsobom si tento produkt bol za rok schopný na seba zarobiť. Pred tým rokom bol v krachu. Verte mi, nerobili by sme to, ak by sme neverili v kvalitu produktu, značky a ľudí, ktorí na tom robia.

Fakt č. 3: Dokážeme efektívnejšie nakupovať

Rentabilita v slovenskom agrosektore je veľmi nízka a každý podnikateľ, ktorý rozumie ekonomike sa prirodzene snaží minimalizovať svoje náklady. Výhodou veľkých fariem je to, že dokážeme benefitovať zo svojho rozsahu a vieme byť v tomto smere efektívnejší ako malé farmy. Nákupy hnojív, osív, mechanizácie, či inej techniky vo veľkých objemoch nám dovoľuje nakupovať vstupy za výrazne výhodnejšie ceny. Úspory z veľkosti sú pritom enormné a preto sa snažíme spoločným nákupom podporovať aj iných farmárov.

Fakt č. 4: Nie sme závislí na používaní chémie

Tvrdenie, že veľkí farmári automaticky používajú viac chémie, nie je pravdivé. Ako krajina máme 5. najnižšiu spotrebu chémie a hnojív v rámci celej Európskej únie. Špecifikom poľnohospodárstva je absolútna závislosť na dvoch faktoroch, ktoré nevieme ovplyvniť – počasie a zver. Oba faktory ničia úrodu rôzne v rámci regiónov, tzn. nie všade napáchajú rovnaké škody. Naša veľkosť nám však dovoľuje „voľnejšie dýchať“ a nie sme odkázaní len chémiu ako ochrancu produkciu. Pretože vieme, že výpadok produkcie jedného podniku „podrží“ produkcia toho druhého.

Okrem iného, Sanagro má v skupine jednu z najväčších ekofariem na Slovensku, ktorá už 12 rokov pri výrobe nepoužila žiadnu chémiu. Dokonca o ekorežime uvažujeme aj pri ďalších farmách.

Fakt č. 5: Zvyšujeme potravinovú sebestačnosť

Absolútne sa stotožňujem s názorom farmára, ktorý susedí s našou farmou na Turci: malí poľnohospodári dokážu obohatiť ponuku, no nedokážu zásobiť celú krajinu. Táto skutočnosť je extrémne dôležitá a mali by si ju uvedomiť všetci, aj štát.

Na to, aby sa väčšina poľnohospodárov pustila do pestovania zeleniny a ovocia, tu nemáme podmienky – sme na to príliš malá krajina s nedostatočnou podporou od štátu. Vysvetlím prečo. Na 15 hektároch pôdy začala len naša skupina pestovať cibuľu. Úrodou na tejto, dá sa povedať mizivej rozlohe, sme pripravení kompletne pokryť 2 zo 6 najväčších obchodných sietí na Slovensku. A ešte nám aj zostane. Avšak ako skupina máme 15-tisíc hektárov pôdy. A podobne by to bolo aj pri ostatnej zelenine. Čo z toho vyplýva? Keď každý veľký farmár začne pestovať zeleninu a ovocie, tak jej tu vznikne obrovský prebytok, či výrazne stlačí cenu a ovplyvní jej kvalitu. Jedinou možnosťou tak bude export. No kvôli nízkym dotáciám nemôžu byť ceny slovenskej zeleniny také nízke, ako napríklad v Holandsku, Poľsku, Španielsku, či Taliansku, kde je agrosektor výrazne podporovaný štátom. Naša zelenina tak nenájde odbyt ani doma, ani v zahraničí. A my opäť nebudeme konkurencieschopní. Tak ako to bolo po vstupe Slovenska do Európskej únie. Aj vtedy počet pestovateľov zeleniny a ovocia u nás výrazne klesol. Čo potom, keď sa na to farmári dajú? Zruinuje ich to. To nie je  ekonomicky rozumné a ani reálne uskutočniteľné. Žiadna firma predsa nevyrába výrobky po ktorých nie je dopyt a ktoré nevie predať. Všetko musí dávať ekonomický zmysel a je jedno či je to malý alebo veľký farmár.